Vyštudovala sinológiu vo Viedni, pričom sa zamerala na štúdium čínskej poézie. Keď zistila, že ju čínština baví, ale akademické štúdium poézie menej, začala sa zaujímať o psychológiu, emocionálny rozvoj u detí a dospelých aj čínsku medicínu a bylinkárstvo. Teraz učí jazyky, prekladá, robí koučing a „jedloznačne“ varí.

…

O koľkej vstávaš a kedy chodíš spať?

Väčšinou chodím spať okolo pol dvanástej. Nie som na to hrdá, ale vstávam dosť sťažka. Bez budíka sa zobudím o siedmej a keď si môžem dožičiť do ôsmej alebo skôr do pol deviatej ležkám. Potom vstanem, idem von so psíkom a až potom raňajkujem. Raňajky sú pre mňa hlavným bodom dňa, až po nich som pripravená na všetko ostatné.

Čo máš na raňajky najradšej?

Varené zemiaky s olivovým alebo ľanovým olejom a trochou zeleniny.

Podelíš sa s nami o recept?

Na jednu porciu ošúpem a naparím na vode v priemere tri stredne veľké zemiaky. Ďalej na rastlinnom masle alebo na oleji opražím asparágus, pridám čerstvý baby špenát alebo rukolu. Na tanieri všetko pekne posolím a podľa momentálnej chuti posypem ľanovými alebo sezamovými semiačkami.

Piješ k tomu niečo?

Nie, nepijem. Pijem najskôr polhodinu po jedle.

Aký je tvoj ideálny deň, čo sa jedla týka?

Ideálne raňajky, to sú pre mňa už spomínané zemiaky. Ak nie som veľmi hladná, mám rada smoothie, najlepšie v zložení kokosový jogurt, ovocie a nejaký kvalitný proteínový prášok, prípadne spirulina. Obed by som si vybrala sýty, trebárs pizzu a teraz v lete ešte ríbezľový sorbet. Dokonalá večera, to sú pre mňa pečené zemiačiky. Buď nakrájané na plátky, alebo klasické hranolky s nejakou dobrou omáčkou.

Kde nakupuješ potraviny?

Striedavo v Yeme a v rakúskom Merkure. V Kittsee majú dobrý výber zeleniny. Najviac mi od nich chutí bio cukina, bio banány a bio baklažány. Potom už automaticky vkladám do košíka len špecifické produkty, ktoré mám vychytané. Napríklad kokosové jogurty. Ale to už je skôr na osobných preferenciách. Napríklad hríby kupujem v Yeme.

Ktoré potraviny preferuješ?

Zemiaky. 🙂

V Jedloznačne si hlavná kuchárka. Kedy si si uvedomila, že rada varíš a chcela by si sa v tomto smere rozvíjať? 

Keď som zistila, že nechcem robiť sinológiu. Prekvapilo to nie len mňa, ale aj mojich najbližších. Chvíľu som žila sama vo Viedni, v Pekingu a potom v Paríži. Bola som nútená si variť a zistila som, že ma to celkom baví. Najradšej však varím pre niekoho. Najviac ma napĺňa, keď môžem pre druhých vymýšľať inovatívne recepty, ktoré im chutia.

Je pre teba varenie skôr koníček alebo potencionálne zamestnanie?

V rámci varenia ma najviac baví vymýšľať a kombinovať rôzne chute. Možno by som raz mohla navrhovať menu v reštauráciách. Rozhodne nie som klasická kuchárka, aké poznáme zo školských jedální. Nemohla by som byť celý deň v kuchyni a tam naozaj tvrdo „makať“. To by ma zničilo. Podľa mňa je to brutálne ťažká práca a klobúk dole pred každým, kto sa varením živí. Teraz, keď mám na to čas, varím aj trikrát za deň. Dobre si uvedomujem, že sa to v budúcnosti nebude dať skĺbiť s nejakou inou časovo náročnou robotou.

Aký je tvoj názor na jedenie zvieracích produktov?

Mäso som mala veľmi rada, ale momentálne ho nejem. Začalo to tak, že som nechcela jesť hocijaké mäso rovnako, ako som nechcela jesť hocijakú zeleninu a piť hocijaké nápoje. Rozhodla som sa, že mäsové výrobky budem jesť len vtedy, keď budem vedieť, odkiaľ pochádzajú. To znamená len z lokálnych fariem, ktoré sa mi páčia, alebo si dobrý steak alebo rezeň objednám len v kvalitnej reštaurácii. V ďalšej fáze som mäso prestala pripravovať doma, potom som prestala jesť mliečne výrobky, pretože som mala ekzém a nakoniec prišiel etický dôvod. Povedala som NIE kvôli zvieratkám. Momentálne nemám vôbec potrebu jesť čokoľvek živočíšne. Ale rátam aj s tým, že sa to môže raz zmeniť.

Čo rada ješ a neješ už vieme. Čo rada piješ?

Začala som piť kávu, ale len čisté malé presso. Ideálne po obede. Mám rada aj zelený matcha čaj a občas, keď sa na to cítim, aj pue-rh. Je to silný čaj, ktorý ma dosť nabudzuje. Po ňom som na môj vkus priveľmi akčná.

To, že piješ kávu, ma prekvapilo, pretože viem, že si veľká milovníčka čajov a chystáš sa v tomto odvetví aj podnikať. Prezradíš nám o tvojich plánoch viac? 

Keď som študovala v Číne, zaujímal ma nielen čínsky jazyk, ktorý som študovala, ale aj miestna kultúra a literatúra. Otec sa skôr zaujímal o pôžitkárske veci, napríklad, ako sa cvičí taiči a pripravuje čajový obrad. Využil môj študijný pobyt, aby som ho spolu so svojimi kamarátmi sprevádzala po horských čínskych čajových plantážach. Bolo to pre nás všetkých veľmi zaujímavé a poučné. Od tej doby pijem už len kvalitné čaje od slovenského znalca a obchodníka s čajmi, s ktorým sa osobne poznáme. Jeho obchod sa volá pu-erh.sk. Pre mňa je pitie čaju seriózny rituál, ktorý som si časom prispôsobila svojim potrebám.

Ako?

Ja osobne si pu-erh čaj nikdy nerobím veľmi silný, mám pred tým rešpekt. Tieto druhy čaju majú špecifickú horkastú chuť a nie každému chutia, keď nie sú osladené. Keď sú však správne pripravené, vedia povzbudiť dokonca lepšie a účinnejšie ako káva, a pritom účinok nastupuje pozvoľnejšie a šetrnejšie. Dokonca vedia otvoriť akoby iný pohľad na skutočnosť a svet. Vedia napríklad pomôcť aj pri meditácii. Plánujem miešať čínske pu-erh čaje s našimi domácimi bylinkami tak, aby si zachovali svoje liečebné účinky, no zároveň boli chutné a vyhovovali našim slovenským zvyklostiam.

Pri rituáloch ešte ostaneme. Máš nejaké ustálené zvyklosti pred tým, než ideš spať?

Umyjem si tvár a zuby.

Medituješ?

Nie, v klasickom budhistickom zmysle slova už nemeditujem, ale počas dňa sledujem svoje emócie a myšlienky. Takisto som pred spaním otvorená inšpiráciám a pochopeniu, ktoré na základe týchto pozorovaní prídu. Málo čítam. Nie som „čítací“ tip. Napríklad vôbec neobľubujem beletriu.

To je zaujímavé. Vyzeráš ako klasická intelektuálka, ktorá číta všetko, čo sa jej dostane pod ruku. 🙂

To je len maska. Ja som začala čítať až Harryho Pottera. A to som už bola pomerne veľká.

Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostala?

Najhoršia rada bola od ľudí, ktorí mi hovorili: „Ostaň taká, aká si.“ Vôbec nevedeli, aká som a ja som im nejakým spôsobom verila. Chceli mi tým asi povedať, že som super, ale ja chcem samú seba vnímať aj v negatívnych situáciách, aby som mohla na sebe neustále pracovať.

A najlepšia rada?

„Pozri sa, čo robíš.“ V situácii, keď sa chovám hrozne, mám záchvat hnevu alebo trucujem, samú seba nevidím objektívne. Naozaj mi pomôže, keď idem k zrkadlu a pozriem sa na seba, ako vyzerám. Na tvári je mi vidno, že som v tej chvíli úplne iný človek.

Tvoj obľúbený citát?

„Prišiel som, videl som, zvíťazil som“ od Caesara. Asi preto, že sa cítim ako vojak. Viem byť veľmi oddaná tým, ktorých ľúbim alebo konceptom, v ktoré verím. Keďže sama žijem týmto heslom, rada podporujem aj iných ľudí v tom, aby prišli, videli a zvíťazili tam, kde ich to ťahá. Preto som aj v tíme Jedloznačne – chcem podporiť a inšpirovať ľudí, ktorí chcú zmeniť svoj životný štýl či stravovacie návyky, aby sa cítili lepšie.