Bruno Osif
Je umelcom a podnikateľom, ktorý sa narodil v Paríži. Počas detstva žil aj v Španielsku a strednú a vysokú školu vyštudoval v Bratislave a Prahe. Profesionálne sa venuje fotografii a kinematografii. Zaujíma sa o filozofiu, politiku, ekológiu a investovanie – hlavne do umenia a Rolex hodiniek. So svojou manželkou Katyou a dvoma deťmi Ninou a Enzom žije na juhu Francúzska.
…..
O ktorej vstávaš a kedy chodíš spať?
V podstate sa všetko v mojom živote točí okolo každodenných rituálov mojich detí. Zobúdzam sa tak ako oni, okolo pol ôsmej. Chodím spávať neskoro, okolo pol druhej. Snažím sa zorganizovať si čas efektívne deň vopred. Každý večer pred spaním si naplánujem ďalší deň, aby som mal čas venovať sa vlastnej práci a zároveň aj deťom. Organizácia je dôležitá, aby mal človek menej stresu.
Čo robíš hneď po prebudení?
Dcérka musí ísť do školy, takže prvú vec, ktorú riešim, je ona. Väčšinou meškáme, aj keď škola je asi dvesto metrov od nášho domu. Kúpil som preto elektrický bicykel, ktorý má vpredu pripevnenú sedačku, na ktorú ju posadím, a tým pádom sa náš presun z miesta na miesto citeľne zrýchlil. Žena sa medzitým stará o syna. Máme aj psa, ktorého musíme venčiť, v tom sa s manželkou striedame, rovnako ako pri príprave raňajok pre deti.
Raňajkuješ?
Raňajkujem väčšinou proteínový plant-based shake zmiešaný s čerstvými lesnými plodmi.
Čo obed?
Obedujem okolo dvanástej. Vo Francúzsku je veľmi kvalitný výber potravín a francúzske jedlá sú naozaj chutné. Ja aj moja žena Katya sme veľkými gurmánmi. Jedlo je naša vášeň. Chodíme do dobrých reštaurácií a baví nás variť. Pri varení si naozaj dávame záležať na kvalite použitých ingrediencií.
Čo ti nesmie chýbať v chladničke?
Nedávno som sa dal na istú formu vegánstva aj vďaka mojej kamoške Kláre, ktorá sa stravuje plant-based gluten-free, takže mám v chladničke veľa ovocia a zeleniny. Mám rád aj mätovú chladenú vodu alebo aj iné studené limonády.
Aký je tvoj najobľúbenejší recept?
Momentálne čerstvé morské plody, napríklad krevety so šafranom.
Vieme, že ty si sám lovíš ryby.
Áno. Volá sa to spearfishing. Tento spôsob rybolovu, pri ktorom sa používa oštep, som objavil ako desaťročný. Vtedy som dostal svoju prvú zbraň, čo znamená, že sa mu venujem už dvadsaťpäť rokov. Vďaka tomu som sa naučil porozumieť moru a rešpektovať jeho obyvateľov – aké sú ich zvyky, ako sa pohybujú, ako si spolunažívajú, čo majú radi. Každý druh ryby a morských živočíchoch má svoj vlastný spôsob života. Keď idem na lov, presne viem, kde žijú a ako mám s nimi komunikovať, aby sa nezľakli a neušli. Vždy ich chytám s maximálnym rešpektom – to znamená, že nikdy neulovím viac, než čo zjeme. Jedna alebo dve ryby nám na obed úplne stačia.
Úlovok si potom aj sám pripravuješ?
Samozrejme. Beriem to ako privilégium, pretože presne viem, odkiaľ jedlo pochádza a že je čerstvé. Nepáchne, nie je mdlé, ale je to, naopak, hutné mäso, z ktorého rád robím napríklad ceviche – peruánske národné jedlo, ktoré sa pripravuje za studena zo surovej ryby, citrónovej šťavy a limetky. Pointou je, že citrusový plod rybu uvarí za studena. Okamžite po dotyku šťavy začne mäso belieť a stačí ho ľahko premiešať, osoliť a môže sa servírovať.
Aký je tvoj názor na jedenie mäsa a živočíšnych produktov?
Už vieme, že prílišná konzumácia mäsa nie je zdravá. Okrem zdravotného hľadiska sú tu aj nepriaznivé ekologické dôsledky. Mäso kupujeme kvôli deťom, pretože potrebujú kvôli rastu kvalitné bielkoviny. Ja mäso už nekonzumujem.
A čo mliečne produkty?
Tie milujem od detstva. Vyrastal som vo Francúzsku, čo je krajina s viac ako tisíc druhmi syra. Každý z nich je lepší než ten druhý, takže je ťažké im odolať. Postupne som však zistil, že pre mňa nie sú dobré a už ich nejem.
Cítiš sa celkovo zdravý alebo máš nejaké zdravotné problémy?
Mám Hashimotovu chorobu, čo je nedostatočná funkcia štítnej žľazy. Má ju veľmi veľa ľudí, aj keď o nej zo začiatku nemusia ani vedieť. Pri správnej diagnostike a dobre nastavenej liečbe sa dá mnohé zlepšiť. U mňa sa to napríklad prejavilo akoby čistejšou mysľou. Vegánska diéta mi na toto veľmi pomáha.
Máš popri deťoch čas aj na šport?
Minimálne dvakrát do dňa sa venujem päťminútovému športu. Na udržanie zdravej svalovej hmoty to stačí. Ak mám čas, chodím na bicykel popri mori alebo do hôr, niekedy aj s deťmi.
Akú kozmetiku používaš?
Nepoužívam veľa kozmetiky. Celý život som to neriešil, ale nedávno sa to zmenilo – začal som používať krém na tvár, keď vyjdem zo sprchy, ale len raz do týždňa.
Čo ťa v živote inšpiruje?
Každý kreatívny človek má rozšírené vnímanie a vidí veci, ktoré si bežný človek obyčajne nevšíma. To je tým pádom aj samotná inšpirácia, jednoducho vieme nájsť zaujímavé podnety aj v nepatrných detailoch alebo v každodennosti, či už zo sociálnych sietí, médií alebo z prírody.
Ktorá kniha mala na teba najväčší dopad?
Cesta do hlbín noci od francúzskeho spisovateľa Luisa Ferdinarda Céline. Je to kontroverzný autor s veľa zvláštnymi názormi, ktoré sú nadčasové, pretože boli relevantné počas jeho života a sú aj teraz. To ma fascinuje. Oceňujem jeho štýl písania, ktorý je veľmi uzemňujúci, používa veľa slangu a obyčajných výrazov, ale zároveň je jeho písanie veľmi sofistikované. Príbeh je viac-menej autobiografický. Autor sa v tejto knihe začína sám chápať. Krásne, ale extrémne cynicky opisuje seba a ľudí v období, v ktorom žijú. Je to geniálna kniha. Povedal by som, že Michel Houellebecq zo súčasnej literatúry je trochu podobný ako Céline, ale Céline je lepší… Céline nebol a ani teraz nie je populárny. Bol viac-menej „asshole“ :), ale jeho genialita mi sadla. Umelcov je veľa, géniov naozaj málo.
Akí umelci ťa posunuli v tvojej kariére ďalej?
Venujem sa hlavne filmu a fotografii a v tejto oblasti to bol najmä Juergen Teller. Už som však došiel do bodu, keď k nemu už tak nevzhliadam, ale vytváram si svoj vlastný štýl a budujem si svoju vlastnú identitu, aby som priniesol niečo nové a zaujímavé.
Akú hudbu počúvaš?
Hudbu nepočúvam často, ale mám ju rád. Chodil som na konzervatórium v Paríži, keď som bol dieťa a hral som päť rokov na saxofón. Mám rád jazz a rock and roll. Mám všeobecne rád kvalitnú hudbu.
Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostal?
Som tvrdohlavý a na rady nedám. Už ako dieťa som si musel všetkým prejsť sám. To ma bavilo najviac. Mám rád výzvy.
Aký je tvoj obľúbený citát?
„This is your life and it’s ending one minute at a time.”
Veľa cestuješ? V ktorej krajine sa ti páčilo najviac?
Cestoval som veľmi veľa, do určitého veku si človek tvorí vlastné ego, spoznáva sám seba a cestovanie mu v tom pomáha. Snažím sa to už však teraz vedome viac obmedzovať, lebo ten masový turizmus mi pripadá nechutný. Prílišné cestovanie zaťažuje planétu. Vďaka covidu sa cestovanie celkovo obmedzilo pre veľa ľudí a bol by som rád, kebyže to tak pokračuje aj naďalej a, samozrejme, začínam od seba. Nedávno som kúpil elektrické auto, ktoré chcem používať na cestovanie po Európe. Dlhé cestovanie lietadlom pre mňa už nemá význam.
Aké máš plány do budúcnosti?
Minulý september sme sa s manželkou a deťmi po ôsmich rokoch odsťahovali z Londýna a usadili sa na juhu Francúzska blízko Saint Tropez. Urobili sme to hlavne kvôli covidu, aby sme deťom dopriali väčšiu mieru slobody na vidieku v prírode. Máme šťastie, že si to vôbec môžeme dovoliť. Ako každý presne nevieme, čo bude, a tak vyčkávame. Zatiaľ tu plánujeme ostať minimálne dva – tri roky a ak sa situácia zlepší, tak sa zas vrátime do nejakého veľkého mesta, možno aj naspäť do Londýna. Medzitým pracujem na svojej vlastnej tvorbe a zároveň tu podnikám v oblasti fotografie architektonických objektov.