Teším sa na ňu každý deň. Čerstvo pomletú s napeneným rastlinným mliekom a so škoricou. Niekedy sa nachvíľu zamyslím, či mi škodí, alebo pomáha. Či budem zdravšia, ak si už nedám druhú rundu. Kto vie?! „C‘est la vie.“ Napriek všetkému ju zbožňujem. Jej príprava ma upokojuje. Cítim náklonnosť ku každému, kto mi ju ochotne nachystá a položí voňavú šálku priamo predo mňa. Začnem ju usrkávať a vychutnávať jej horkastú chuť. Kofeín v nej ma pomaly, ale isto nabudí a napokon divoko rozrozpráva. Začnem diskutovať, filozofovať a niekedy sa aj do krvi hádať o aktuálnych témach. O politike, korone, zmene klímy, rodinných konšteláciách, vegánstve a podobne. Stále je o čom. Pri rannej káve zažívam nepatrné, no zároveň veľmi významné pocity obyčajného šťastia a autentickosti. Ďakujem. ☕️🤍🤎