V roku 2013 sa stal majstrom Slovenska v kickboxe. Najväčším míľnikom jeho života bolo, keď začal ako sedemnásťročný trénovať. Dnes má aj svojich klientov. Pri cvičení preferuje rozmanitosť pohybu. Rád kombinuje kickbox, box, TRX, prácu s kettleballom, strečing a kompenzačné cvičenia. Láskami jeho života sú dvanásťročná bulteriérka Angie a trojročná stafordka Lujza. Rád rozpráva a má osobitý zmysel pre humor, ktorý dokážu oceniť najmä jeho dlhoroční kamaráti, ktorí chápu jeho životnú filozofiu a idú si na podobnej vlne ako on.

…

O koľkej vstávaš a kedy chodíš spať?

Väčšinou vstávam o šiestej. Vystrelím z postele, zapnem sa ako spotrebič, urobím si rannú hygienu a idem venčiť psov. Je medzi nimi deväťročný rozdiel. Staršia Angie by chcela ísť hneď naspäť, zatiaľ čo mladšia Lujza by behala po vonku aj hodinu. Na to nemám čas, tak ich obe po pätnástich – dvadsiatich minútach hodím domov. Autom alebo na bajku sa presuniem do práce. Logistika je pre mňa kľúčová. Kde sa pohybujem, čo mám po ceste a ako to využijem, mám presne naplánované. Z práce prídem o jednej. Keď sa podarí, dám si na pol hodinu šlofíka. Mám taký fetiš, že si pred zaspaním pozerám videá indických masáží hlavy. To ma neuveriteľne upokojuje. Okolo tretej začínam trénovať s klientami. Domov sa vraciam okolo ôsmej – deviatej. Nasleduje ďalšie venčenie. Vtedy Lujze doprajem dlhšiu prechádzku. Okolo desiatej prídem domov, umyjem si zuby a o jedenástej zaspím.

Vráťme sa na začiatok dňa. Raňajkuješ?

Raňajkujem až v práci, väčšinou popri robote. Zmiešam ovsené vločky s neochutenými, aby neboli príliš sladké. Aby som ušetril čas, zalejem ich kávou. 🙂

Takže otázku, čo na raňajky piješ, môžeme pokojne vynechať… ?

Áno. Niekto pije kávu s mliekom, ja s vločkami. 🙂 Pre mňa je pre nedostatok času absolútne kľúčová kumulácia aktivít.

Varíš?

Cez týždeň vôbec. Keď tak si len cez víkend pripravím niečo jednoduché ako napríklad rizoto so zeleninou. Zelenina je základom môjho jedálnička. Chlieb mám skôr ako zákusok, raz za niekoľko týždňov.

Ako tréner riešiš stravu aj na základe toho, aby si dobre vyzeral?

To, ako vyzerám, už dávno neriešim. 🙂 Som tak starý, že na mňa už nejdú ani komáre, tobôž ženy. 🙂 Ja už si skôr doprajem dobre chladené pivečko ako odmenu za to, že som zas a znova zvládol celodenný chaos.

Spí sa ti dobre, keď piješ pred zaspaním alkohol?

Zdravý návyk to rozhodne nie je, ale ukľudním sa, rýchlo zaspím a som v pohode. Dúfam, že takto môžem fungovať roky. Uvidíme. 🙂

Aký je tvoj ideálny deň, čo sa jedla týka?

Ja vôbec neriešim, čo je ideálne. Jem, čo mi chutí a je momentálne niekde na blízku. V tomto som úplný partizán.

Máš nejakú obľúbenú reštauráciu?

Mám rád čajovňu Biela Ľalia na Nevädzovej ulici v bratislavskom Ružinove. Varia tam výborné poctivé vegánske jedlá. Taký koncept vždy rád podporím.

Čo ti nesmie chýbať v chladničke?

Zelenina a kečup. 🙂 Vedome sa snažím nemať v chladničke nič, čo by ma lákalo, aby som nezobkal a zbytočne nejedol blbosti.

Čo si myslíš o jedení mäsa?

Päť rokov som bol vegetariánom. Aj keď si teraz občas mäso dám, mám s tým morálny problém, pretože sa k zvieratám správame príšerne. Viem, o čom hovorím, pretože som žil nejaký čas na roľníckom družstve, kde bol aj veľkochov býkov. Chodil som medzi nich venčiť psov a mal som možnosť pozorovať, ako fungujú. Sú ako deti. Na všetko reagujú, všetko ich zaujíma. Mňa sa báli, ale psov nie, aj keď na nich štekali. Cítia, čo im od koho hrozí. Pre ľudí, ktorí ich predávajú kvôli zisku na mäso do Poľska, to nie sú živé bytosti, ale tovar na zárobok. Súcit tu nie je. Skôr arogancia a nadradenosť.

Používaš kozmetiku?

Len ak nejakú dostanem. Chodím takmer celý rok v kraťasoch, tak si aspoň lýtka natriem, aby koža toľko netrpela. 🙂 Mám v kúpeľni aj nejaké esenciálnej oleje, ktoré mi doviezli kamaráti z dovolenky za to, že som im postrážil psa. Nevlastním dokonca ani parfum. Poslednú frajerku som mal pred štyrmi rokmi a už sa mi minul. 🙂

Hovorievaš, že každý človek by mal byť trochu ako vojak, pripravený fungovať aj mimo svojej komfortnej zóny…

Presne tak. Dnes máme všetko pod nosom. Podnety z bežnej reality vnímame menej ako z virtuálnej. Preto je dobré sa pravidelne vystavovať situáciám, vďaka ktorým musíme prekonávať samých seba a zapájať do života sebazaprenie a disciplínu.

Aký šport máš najradšej?

MMA. Posledných dvadsaťpäť rokov sa venujem hlavne bojovým športom. Zdokonaľujem sa v nich, pretože sú veľmi komplexné. Rozvíjajú nielen telo, ale aj mentálnu kapacitu človeka, jeho vôľové vlastnosti, etiku a morálku. Sú to tradičné športy, ktoré sprevádzajú celú našu históriu. Dokonca boli súčasťou prvých olympijských hier. V tej dobe sa tento šport volal Pancration. Spájali sa v ňom prvky helénskeho boxu, zápasenia a širokej škály ďalších bojových techník. Zaujímavosťou je, že Pancration bol považovaný za najdrsnejšiu z disciplín.

Aký šport by si odporučil ľudom, ktorí sa nevedia rozhodnúť, s čím začať?

V prvom rade ide o to, aby boli aktívni. To, čo si vyberú, je druhoradé. Predovšetkým by to mal byť šport, ktorý ich baví. Inak onedlho skončia. Samozrejme, musia výber aktivity prispôsobiť svojim možnostiam a zdravotnému stavu. Dobré je, keď sa budú otužovať. Môžu začať tým, že sa budú menej obliekať alebo keď budú mať možnosť, pôjdu do roboty peši alebo na bajku. Pre mňa ako trénera je najdôležitejší moment osobnej transformácie klienta. Keď si napríklad aj partnera vyberú podľa toho, aby sa navzájom motivovali k aktívnemu spôsobu života.

Kto ťa inšpiruje?

Vždy sa mi páčili ľudia, ktorí dokážu svoj ľudský potenciál rozvinúť na najvyššiu úroveň. Napríklad bývalí US NAVY Seal ako Richard Marcinko alebo Jocko Willink alebo špičkoví „fajteri“ ako Frank Shamrock, Fedor Emelianenko, Ramon Dekkers, Genki Sudo a zo žien Ronda Rousey. Naučil som sa od nich, že jediná pravda je konfrontácia. Len vďaka nej zistíme, ako na tom sme. Nemusíme sa hneď konfrontovať s niekým iným, stačí sa konfrontovať s vlastnými negatívnymi návykmi.

Máš nejaký obľúbený seriál?

Nestíham pozerať seriály. Z tých starších sa mi však páčil Prison Break.

Akú máš rád hudbu?

Teraz sa vraciam k punku a grungu. Moja srdcovka z detstva je Pearl Jam. Idem si aj tanečnú hudbu. Rozhodne nepodlieham konvenciám a aj v štyridsiatich štyroch rokoch sa viem na dobrej techno párty poriadne odviazať.

Dávaš sa pravidelne tetovať. Prečo?

Páči sa mi to a beriem to ako spôsob sebavyjadrenia. Žiadne moje tetovanie nie je prvoplánové. Vždy skrýva nejaký odkaz. Moje „kérky“ odrážajú momentálne životné rozpoloženie, v ktorom sa nachádzam. Za tie roky sa z môjho tetovača stal dobrý kamarát. Vždy si máme čo povedať. Už trochu vyzerám ako z Leopoldova a som s tým absolútne v pohode.

Akú „kérku“ máš najradšej?

Asi tú úplne prvú. Zobrazuje buldoga, ktorý sa snaží premôcť smrtku. Pôvodne je to logo jednej zo škôl brazílskeho džiu-džicu a vyjadruje fakt, že zatiaľ čo nemôžeme zvíťaziť nad fyzickou smrťou, nad mentálnou áno. Je dôležité ostať v každom veku aktívny, zvedavý a tvorivý.

Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostal?

Najhoršiu? Asi klasiku: Nevymýšľaj! 🙂 Vymýšľať budem, dokedy budem vládať. Čo je najlepšia rada, neviem. Možno nasledovať svoje srdce. Byť dobrý človek. Pomáhať každému, kto to naozaj potrebuje.

Inklinuješ k budhizmu. Z akého dôvodu?

Budhizmus mi pripadá ako vysoko funkčný systém rád a učení, ktoré si môže každý z nás vyskúšať sám na sebe v každodennom živote. Nabáda nás k tomu, aby sme si našli čas sami pre seba. Zavreli oči a spojili sa so svojím vnútrom. Boli chvíľku sami sebou a nagenerovali dobrú energiu z duchovného prežitku. Pokiaľ je to pravidelné, je to ako fyzický tréning, len na mentálnej úrovni.

Medituješ?

Nemeditujem, ale „mantrujem“. V aute, v práci, kde sa len dá. Vďaka mantre, zvukovej vibrácii, ktorá sa používa viac ako dvetisíc rokov, reagujem na ľudí pokojnejšie, mám pokojnejší tón hlasu, čo sa mi náramne hodí, lebo som od prírody dosť veľký nervák. 🙂

Akú mantru používaš?

Om Mani Padme Hum.

Čo plánuješ? 

Mám svoje malé ciele, ktoré majú pre mňa veľkú osobnú hodnotu. To, ako žijem, ma za tie roky definuje. Keď chcem na sebe niečo zmeniť a podarí sa mi to, je to pre mňa veľká vec. Chystám sa pravidelne otužovať a meditovať. Mimo to chcem dať „esenpečku“, teda zdolať Cestu hrdinov SNP, ktorá vedie z Dukly na Devín. Je to jedinečná príležitosť byť v prírode len sám so sebou. Už teraz, keď mám čas, chodím spávať do prírody. Je mega byť jej súčasťou, odpútať sa od komplikovanosti veľkomesta a večer len tak pozerať na hviezdy. Vďaka tomu som prestal úplne pozerať horory. Naučil som sa, že les je v noci úplne pokojný, tma nie je žiadny strašiak a nie je sa naozaj čoho báť. 🙂

Aký je tvoj obľúbený citát?

Pracuj tak, aby pre teba bola smrť vykúpením. 🙂