Značka So.Slow, ktorú založila, je našou srdcovkou. Zen, Pivoine, Ruža/Ibištek alebo Fialka nám doma v obmenách voňajú nepretržite. Nápad vytvoriť udržateľné lokálne sviečky dostala táto príjemná, rozhľadená, kultivovaná študentka prvého ročníka Ekonomickej fakulty v Bratislave spontánne v prvej vlne korony. Najprv chcela urobiť v týchto pohnutých časoch radosť rodine, potom kamarátkam. Kamarátky dali tip ďalším známym a zrazu vznikol krásny projekt s veľkým potenciálom. A my sa nemôžeme dočkať ďalších noviniek.

…..

O koľkej vstávaš a kedy chodíš spať?

Chodím spať okolo dvanástej. Večer mávam veľa nápadov, vďaka ktorým vznikajú v mojom živote veľmi pekné projekty. Vstávam okolo siedmej – ôsmej. Ráno sa snažím vždy natiahnuť pomocou jogy. Niekedy sama, niekedy cez Zoom s mojou cvičiteľkou Deniskou. To ma vždy naštartuje. Rovnako ako dobré raňajky.

Aké sú tvoje najobľúbenejšie?

Najradšej mám lievance. Zmixujem semienka, ovsené vločky a banán. Zmes rozotriem na panvici a upečiem. Navrch dám jahody, tvaroh alebo niečo iné, na čo dostanem zrovna chuť. Keď zatúžim po niečom slanom, vyhráva avokádový toast. Som schopná nad raňajkami stráviť trebárs aj hodinu. Tak veľmi ich milujem. Na pitie si vždy pripravím vodu s Malinna Mint Elixirom. Vďaka nemu sa mi prečistila inak veľmi problematická pleť.

Kávu piješ?

Ráno preferujem skôr čaj, kávu si dám radšej poobede. Ak dostanem chuť na kávu, urobíme si s priateľom koťogo s ovseným mliekom k raňajkám.

Aký šport okrem jogy robíš?

Od malička som bola vedená k športu. Najprv som rovnako ako mama hrávala tenis. Teraz sa asi najviac venujem joge, ale pred lockdownom, keď sa dalo bez problémov cvičiť v telocvični, som viackrát do týždňa aj boxovala. Box je pre mňa skvelou formou spaľovania a meditácie zároveň. Pri joge sa viem len málokedy sústrediť, neustále mi pri jednotlivých ásanách niečo behá hlavou. Na to pri boxe vôbec nemám čas, pretože musím byť neustále v strehu. Vlastne viac meditujem pri boxe ako pri joge. 🙂 „Kombo“ jogy a boxu mi úplne vyhovuje a vďaka nemu sa cítim oveľa pevnejšia a zdravšia.

Čo jedávaš na obed a na večeru?

Na obed mám niečo rýchle. Dávam si pozor, aby som nezjedla niekde vonku v chvate niečo rýchle a nekvalitné. Preto je pre mňa dôležité plánovanie jedál, aby som vedela, že si na druhý deň urobím šalát, tekvicové alebo cviklové placky alebo niečo podobné, rýchle na prípravu, čo zaberie minimum času. Na večeru si zvyknem uvariť aj niečo prácnejšie, kôprovú omáčku s ovsenými vločkami, čili con carne bez mäsa, najlepšie s tofu alebo s tempehom, alebo tofu so zeleninou a basmati ryžou.

Aký je tvoj ideálny deň, čo sa jedla týka?

Na ideálny letný svieži a hlavne rýchly obed by som išla k bratislavskému Kaliforňanovi. Ponúkajú rôzne druhy šalátov, mrkvový, cviklový, tie mi mimoriadne chutia. Na večeru by som si vybrala šalát alebo bowl s tempehom.

Varíš rada?

Veľmi rada. Hlavne, keď nemusím variť v strese a môžem si celý proces vychutnať.

Čo ti v chladničke nesmie chýbať?

Tofu a nejaká zelenina, najmä mrkva a jarná cibuľka.

Aký je tvoj obľúbený recept?

Akýkoľvek recept s tempehom. Ľudia sú voči nemu skeptickí. Veľmi nevonia, ale keď sa opečie na panvici, chutí ako oriešky. A predáva sa aj bezlepkový.

Čo si myslíš o jedení živočíšnych produktov?

Jem všetko, ale s mierou a rada viem, čo jem. Mäso mám minimálne, a keď už si ho dám, tak musím vedieť, odkiaľ je – rovnako vajíčka. Rada si dám aj syr, no ideálne kvalitný. Nemusím vegánske syry, ktoré vnímam ako spracované, nie veľmi chutné alternatívy. Nekupujem ani kravské mlieko. Ani neviem, kde by som ho v mojom jedálničku využila alebo k čomu by som ho pila. V podstate ani neriešim, čo je alebo nie je vegánske, prirodzene inklinujem skôr k rastlinným jedlám. Preferujem ovocie a zeleninu, ktoré si pestujeme sami. Ja osobne som sadila bataty, hokkaido tekvicu, cukinu, rajčiny aj jahody. Rodičia ma naučili, že ak mám možnosť vypestovať si svoje jedlo, prečo by som to neurobila. Je skvelé nabrať si do misky čerstvé jahody alebo ríbezle a zmiešať ich s jogurtom.

Keď spomínaš vegánske výrobky, aj tvoje sviečky sú vegánske. Bol to zámer?

V prvopočiatku nie. Ale keď som dala dokopy všetky suroviny, z ktorých som sviečky chcela vyrobiť, nebol tam žiadny živočíšny produkt. 🙂

Ktorá živočíšna surovina sa používa v bežných sviečkach?

Živočíšne sú všetky nepotrebné aditíva, ktoré sa pridávajú častokrát do parafínových sviečok. Vďaka sójovému vosku nie sú moje sviečky škodlivé pre zdravie, na rozdiel od parafínu, ktorý sa väčšinou získava destiláciou ropy. Kvôli nemu sa do ovzdušia pri spaľovaní dostáva množstvo pre organizmus škodlivých látok. Okrem toho používam aj drevené knôty. Existujú ešte aj klasické bavlnené, o ktorých neviem spoľahlivo zistiť, z akého zdroja pochádzajú. A to nie je v súlade s mojimi požiadavkami na etickú výrobu sviečok. Vytvorila som aj recyklačný program, v rámci ktorého majú zákazníci možnosť vrátenia prázdnych pohárov zo sviečok, aby sme zanechali čo najmenej odpadu.

Aj kozmetiku si vyberáš na základe udržateľnosti?

Vždy rada podporím lokálne produkty. Z kozmetiky mám najradšej Malinnu. Mám veľmi problematickú pleť, a preto rada používam značky, ktoré obsahujú minimum ingrediencií a neponúkajú veľa produktov, len tie základné, niečo na odlíčenie, sérum, toner a krém. Čím menej, tým lepšie. Páči sa mi aj česká Havlíkova prírodná apotéka. Majú dobré niektoré masky, ale i v tom som naozaj opatrná.

Chystáš sa so So.Slow expandovať?

Pomaly. Dôležité pre mňa je vyrábať len toľko sviečok, aby som vedela zachovať ich kvalitu. Zatiaľ predávame hlavne tu na Slovensku a v Česku sa najviac objednávajú naše sviečky do Prahy a Brna. Do budúcna, samozrejme, chystáme aj niečo nové. Veľa ľudí hovorí, že by chcelo vôňu našich sviečok nosiť – najmä ZEN (007) – aj na sebe, tak sa vydám asi aj týmto smerom. Dôležité však je, že všetko nové, čo začnem, bude v súlade s tým, s čím som ja osobne stotožnená.

Čo ťa inšpiruje?

Maličkosti. Všetko naokolo. Ľudia. Príroda. Cestovanie. Keď sa teda, vzhľadom na okolnosti, dá. 🙂

Čo sa ti páči na cestovaní?

Fascinuje ma napríklad Afrika. Na rozdiel od Ameriky, Kanady alebo Európy tam má viac než človek silu okolitá príroda a zvieratá, ktoré sa v nej voľne pohybujú a ich teritóriá nie sú nijako oddelené. Aj keď je to častokrát na úkor ľudí, ktorí tam žijú, v 21. storočí, keď človek inde ovláda takmer všetko, je to svojím spôsobom krásne a fascinujúce. Príroda tam stále vyhráva, aj keď uvidíme dokedy. Mám určite v pláne sa tam vrátiť aj na dlhšie.

Ako vonia Afrika?

Zaujímavo a ako kde. 🙂 Ľudia sú tam úplne iní, fungujú však v úplne iných podmienkach. Inak toto nie je zlý nápad. Preniesť do jednej z mojich sviečok vôňu Afriky. 🙂 Bola som aj v Indii. Aj to bolo oči otvárajúce a nie vždy pekné. Vtedy mi vždy napadne, že si vôbec nevieme vážiť úplne banálne veci, napríklad jedenie príborom. Dieťa, ktoré stojí pri semaforoch a žobre o jedlo, vôbec nevie, že existuje niečo ako stolovanie.

Aké knihy rada čítaš?

Náučné. Momentálne sú to knihy Sapiens od Yuvala Noaha Harariho a Moc faktov od Hansa, Oleho a Anny Rönnlund Roslingových. V tejto knihe je veľmi pekne zobrazené, ako sa svet neustále posúva dopredu a prognózy nie sú až také pesimistické, ako sa javia, napríklad aj z hľadiska ekológie. Sú to však knihy, ktoré je ťažké zhltnúť naraz, pretože je tam veľmi veľa informácií. Oddychovejšia je pre mňa napríklad tvorba Paula Coelha, ktorá je úplne z iného súdka.

Aké sú tvoje tipy na dobrý seriál alebo film?

Páči sa mi americký seriál Suits. To je moja srdcovka. Videla som ho celý už dvakrát. Potom si s obľubou pozriem aj ikonických Priateľov, ale aj dokumentárne seriály a filmy.

Aký je tvoj obľúbený instagramový profil?

Kvôli nedostatku času sa snažím Instagramu skôr vyhýbať. Keď si ho otvorím, skôr si vyberám vizuálne profily kvôli dizajnu a rozvoju svojej značky. Radšej však idem von a obzerám sa okolo seba.

Čo ty a hudba?

Rada pracujem a varím pri lounge music – konkrétnejšie pri Sade. Takáto hudba je neoddeliteľnou súčasťou našej domácnosti. V aute počúvam hlavne informatívne podcasty alebo podcasty vo francúzštine, aby som sa neustále zdokonaľovala.

Kde si sa naučila po francúzsky?

Nikdy som sa francúzštinu neučila v škole, vždy som sa jej venovala individuálne. Teda okrem Kanady, kde som študovala na strednej škole. Kvôli francúzskemu jazyku som sa aj pre Kanadu rozhodla.

Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostala?

Najlepšia bola určite od mojich rodičov. 🙂 Aby som robila to, čo milujem, pretože je to pre život veľmi dôležité. Keď je, samozrejme, taká možnosť, lebo nie vždy sa to dá. Zobúdzať sa s tým, že musím ísť do roboty, ktorá ma nebaví, musí byť frustrujúce. Som šťastná, že mám na výber a vážim si, že môžem tvoriť a rozvíjať svoj potenciál. A najhoršiu?! Fíha! Na takú si asi ani nespomeniem. Zvykla som sa sústrediť skôr na pozitívne vnemy okolo mňa.

Aký je tvoj obľúbený citát?

Nemám konkrétny obľúbený citát, ale rada si občas prečítam krásne slová a myšlienky od @liviahelen – veľmi odporúčam sledovať profil tejto doslova éterickej bytosti.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Túžim opäť cestovať. Prvou zastávkou bude určite znova Afrika. Čo sa týka Európy, lákajú ma Benátky. Chcem vytvoriť zo So.Slow dlhodobo úspešnú fungujúcu značku, na ktorú budem hrdá. Študujem financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, preto sa teším, že sa naučím veľa dôležitých vecí, ktoré budú užitočné pre moju firmu. V tom je mojím veľkým vzorom otec. Som otvorená všetkému, čo mi pomôže So.Slow rozvíjať.