Čaje môžu byť nie len náhradou kávy vďaka povzbudzujúcim účinkom niektorých z nich. Môžu byť aj nástrojom na uvoľnenie, precítenie okamihu a pôžitkom.

Rastlina a rituály 

Rastlina Camelia sinesis je takou dôležitou súčasťou života v rôznych kultúrach po celom svete, že je spôsob jej zberu, zalievania a aj pitia kultivovaný a tradovaný z generácie na generáciu. Okrem toho existujú aj umelci, ktorí sa špecializujú na ručnú výrobu liatinových, porcelánových či hlinených čajových kanvíc, kanvičiek a pohárikov.

Rastlina sama o sebe je stará tisíce rokov. Kultivovaná  teda veľmi dlhé obdobie. Dva druhy čajovníkových stromov – ich divokých predchodcov a teda monokultúr – z Vietnamu a Spojených štátov už vymreli, zachovali sa len ich kultivované, teda vyšľachtené formy.

Ľudia žijúci v oblastiach divokého rastu týchto stromov napríklad v Čínskej provincii Jün-nan si často ani nepamätajú ako staré sú jednotlivé a veľmi ojedinelé divoko rastúce stromy. Ich vek sa len odhaduje v stovkách rokov generáciami, ktoré žijú v oblastiach, kde sa čaje už dlho pestujú. Je teda relatívne bežné naraziť na čajové plantáže mladších stromov, no je ťažké nájsť a spoznať ich predkov. V Číne má čaj 4000 ročnú tradíciu. Čaje práve z vyššie uvedenej provincie sa nazývajú Pu-erh. Tieto čaje menia chuť s každým nálevom, preto je ideálne zalievať ich malým množstvom zhruba 80 stupňovej vody viac krát a užívať si komplexnú vôňu, chuť a farbu každého dúšku z menších pohárikov.

 

Druhy čajov a príprav

Existuje veľa typov čajov. Základné rozdelenie záleží na tom ako sú spracované, respektíve či a do akej miery sú zoxidované (teda do akej miery prišli bunky rastliny do styku so vzduchom). Čierny čaj je najviac zoxidovaný a zelený nie je vôbec. Medzi nimi sú na tomto spektre aj biele, žlté či Oolong čaje.

Čierny čaj vzniká tak, že sa redukuje vlhkosť jeho lístkov, väčšinou pôsobením slnka,  a pritom dochádza k enzymatickým zmenám. Po dvanástich hodinách, kedy lístky zvädnú, sa začne čaj rolovať buď v stroji, ktorý imituje rolovanie čaju medzi dlaňami, alebo bývajú čierne čaje trhané a drvené, čím sa bunečné membrány listu poškodia tak, že čaj po zaliatí nadobudne silnejšiu farbu a chuť rýchlejšie. Enzymatický proces naštartovaný oxidáciou je potom zastavený vysušením čaju prirodzene na slnku, alebo v sušičkách. Tým, že čierne čaje bývajú väčšinou posekané lístočky s narušenými membránami, stačí ich zaliať vodou nižšej teploty, lebo tieto lístočky rýchlejšie rozvinú chute a môže sa v šálke objaviť aj zvieravá chuť.

Pri príprave zeleného čaju, napríklad čaju Sheng puerh sa nepoužíva oxidácia, ale len naparovanie alebo praženie (samozrejme bez oleja) a pritom sa síce enzymatický proces zastaví vďaka zvýšenej teplote, no čaj ostane zelený. Keď sú zelené čaje opražené na panvici, nie na veľkom woku, môžu nadobudnúť ovocnú chuť. Vo všeobecnosti stačí zelené čaje zalievať menej horúcou vodou (70-80 stupňovou), no podľa kvality a formy spracovania sa táto teplota ešte znižuje na najnižších 50-60 stupňov v prípade úžasného japonského čaju menom Gyokuro.

Dá sa povedať, že Oolong čaje sú polozoxidované. Proces sušenia na slnku zabezpečí stratu vlhkosti, no keď sú čajové lístky zvädnuté a začnú voňať, vložia sa do prútených nádob, kde sa rolujú, povrch lístku sa pritom naruší a tým sa spustí čiastočná oxidácia. Oolongy môžu byť pritom slabo, stredne alebo silne zoxidované.

Menej zoxidované čaje zvyknú byť sladkasté, podobne ako med a majú jemnejšiu a svetlejšiu farbu. Žlté čaje sú špecifické tým, že pred sušením bývajú na noc nechané vo vlhkých podmienkach, kde sa ‘potia’.

Pozývame Vás vyskúšať rôzne druhy čajov a spoznávať samých seba cez ich chute a farby.

Dobrú chuť vám praje Jedloznačne!