Je autorkou Angeliny, patrónky Jedloznačne. Odmalička rada kreslí. Svoj výtvarný talent zdokonalila na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach a Kežmarku, kde vyštudovala propagačné výtvarníctvo. Živí sa ako ilustrátorka. Podľa jej slov je introvertka a pomocou svojich ilustrácií odhaľuje svoj vnútorný svet. Pochádza z malej dedinky Pača neďaleko Rožňavy, kde ako slobodná mama vychováva štyriapolročného syna Blažeja.

O koľkej vstávaš?

Milujem spánok a dlhé prebúdzanie. Som schopná prespať aj niekoľko dní. Odkedy však začal Blažejko chodiť do škôlky, čo je približne mesiac a pol, vstávam pravidelne medzi pol siedmou a siedmou. Odveziem ho, a keď sa vrátim domov, zoberiem psov a idem do prírody. Spánok a príroda mi umožňujú ponoriť sa do svojho vnútra, porozumieť mu a nájsť odpovede na otázky, ktoré si kladiem. Vždy ma prekvapí, čo nové mi príroda ukáže, čo zaujímavé mi odkryje. To platí aj o spánku. Byť ponorená v snoch je naozaj inšpirujúce.

Sny po prebudení aj analyzuješ?

Mám snár, ktorý si občas prečítam, ale idem na to skôr intuitívne. Keď sa mi zjavia sny, ktoré by mohli dačo znamenať, beriem ich ako očistu od toho, čo som prežila za bdela a mozog z toho vytvoril príbeh založený na symboloch. Mám tak možnosť pozrieť sa na veci z iného uhla. Väčšinou nakoniec zistím, že znamenajú to, čo v danom momente v živote riešim, čomu sa venujem a nad čím intenzívne premýšľam.

Kedy chodíš spať?

Veľmi neskoro. Väčšinou okolo jednej – druhej. Som rada dlho hore. Neskoro večer a v noci sa moja myseľ očisťuje od zážitkov, ktoré sa mi cez deň vyformovali do obrazov. Vtedy maľujem a kreslím. Najlepšie sa mi pracuje, keď všetci spia. Mám konečne kľud, pretože som veľmi citlivá na energie z okolia.

Spomenula si psov. U nás v Jedloznačne sme veľkí psičkári. Povedz nám o nich dačo…

😀 Je to taká naša exkluzívna „dog collection“ najdúchov z útulku, sučky Kiri a psíka Cyrila. Sme šťastní, že ich máme, aj keď to sú zložité povahy, ktoré sa snažíme pochopiť a rešpektovať.

Vráťme sa k režimu dňa. Čo raňajkuješ?

Predtým, než odídem z domu, vypijem teplú vodu s citrónom. Medzi vodou a raňajkami si nechávam časový priestor. Za najväčší luxus považujem, keď môžem raňajkovať, na čo mám chuť a čo si moje telo vypýta. Dlho som nepila mlieko ani nejedla mäso. Ale v okamžiku, keď  som na ne dostala chuť, tak som si ich dala. Začala som si opäť kupovať farmárske mlieko. Dávam si ho do kávy a veľmi mi táto kombinácia chutí.

Aký máš názor na jedenie živočíšnych produktov?  

V prvom rade sa strácam vo všetkých tých nových stravovacích smeroch. Pre mňa je veľmi prirodzené jesť v prvom rade lokálne. Vyrastala som na dedine a bola som vychovávaná k tomu, že by človek mal nájsť v bezprostrednom okolí miesta, kde žije, všetku potravu, ktorú k životu potrebuje. A zohľadňovať to, čo v danom ročnom období rastie a zreje. Keď som bola malá, ovocie aj zeleninu sme si pestovali doma. Mali sme kozičky, o ktoré sme sa s láskou starali. Pili sme kozie mlieko, iné sme nepotrebovali. Teraz skôr vnímam, že pre ľudí žijúcich na dedinách je oveľa komplikovanejšie dostať sa ku kvalitným potravinám než napríklad Bratislavčanom, ktorí ich zoženú na trhu alebo v bio obchode.

Rada varíš?

Áno, varenie milujem.

Aký je tvoj najobľúbenejší recept?

Veľmi rada improvizujem s tým, čo nájdem v chladničke. 😀 Beriem  to ako spôsob hry. Mám rada zemiaky na milión spôsobov. A hríbovú polievku.

Aký je tvoj ideálny deň, čo sa jedla týka? 

Na raňajky by som si dala dva chody, sladký a slaný. Najprv by to bola „vymazlená“ ovsená kaša s ovocím a potom hrianka s cesnakom a na nej kopec zeleniny alebo avokáda. Na obed by som si dopriala hríbovú polievku alebo gyozu s extra porciou fazuliek. Medzitým by som si vychutnala nejaký dobrý koláčik a deň by som zakončila niečím ľahkým. Napríklad rizotom so šalátom.

Je u vás na dedine reštaurácia, ktorú by si odporučila?

😀 Nie, vôbec. Najbližšia, ktorú mám rada, je v Košiciach. Volá sa Dobré bistro a majú tam vždy dobrý výber jedál. Väčšinou si objednám niečo z denného menu a vždy som spokojná. Naposledy, ak si dobre pamätám, to bol výborný hráškový krém a rizoto so šafranom.

Ako sa staráš o svoju pleť?

Za úplný základ považujem kvalitnú vyváženú stravu. Všetci dobre vieme, že krása vychádza zvnútra. Z kozmetiky používam čo najjednoduchšie veci, napríklad kokosový olej, CBD olej alebo olej z marhuľových jadierok.

Máš nejakú obľúbenú kozmetickú značku? 

Celkovo sa snažím vyhýbať komerčným kozmetickým značkám. Spomínaný marhuľový olej si objednávam zo stránky goodie.cz. Zakaždým, keď si k nemu privoniam, cítim sa ako omámená. Čo sa týka starostlivosti o telo, pridávam si do kúpeľa epsomskú soľ. Na to, ako vyzerám, si zatiaľ veľmi nepotrpím. Mejkap používam veľmi málo. Prestala som si upravovať aj obočie. Niekedy si len opláchnem tvár vodou z vodovodu, vyčistím si zuby a idem. Keď sa vtedy pozriem do zrkadla, pripadám si najkrajšia.

Športuješ?

Áno, ale nepravidelne. Skúšala som klasickú jogu, ale prišla mi nezrozumiteľná. Ako by som sa učila cudzí jazyk, ktorý si môj mozog odmieta zapamätať. Oslovila ma však špecifická slovanská joga, ktorá sa volá Čarovnice. Keď som ju skúsila prvýkrát, bol to pre mňa veľmi intenzívny zážitok. Rozumela som pohybom aj slovám, ktoré som pri nich vyslovovala. Čarovnice využíva systém kartičiek, ktoré reprezentujú tri svety. Prvý – horný, duchovný, našimi očami neviditeľný svet. Druhý – hmotný svet vzťahov, ktoré riešime v tejto forme, v ktorej žijeme. A tretí – dolný svet, svet našich predkov a našich koreňov. Pri cvičení sa intuitívne vyťahujú dve kartičky z každého sveta. Každej prislúcha samostatný cvik alebo skôr veľmi ženský láskavý pomalý pohyb.

Znie to veľmi zaujímavo. Nájdeme Čarovnice aj na internete, aby sme sa o nich mohli dozvedieť viac?

Samozrejme. Existujú rôzne kurzy a cvičenia, ktoré tam pod týmto názvom sú. Veľmi ich odporúčam, pretože majú uvoľňujúcu a zároveň uzemňujúcu funkciu.

Medituješ?

😀 Skoro vždy. Keď sa toho v mojom živote deje veľmi veľa a potrebujem sa zastaviť a upokojiť, rada meditácie počúvam. Meditujem aj pri vysávaní, fajčení, ale aj v hre, keď sa do nej úplne ponorím. Do meditačného tranzu sa dostávam aj pri umeleckej tvorbe…

Relaxuješ aj pri hudbe?

Skôr mám rada ticho. Hudbu si púšťam veľmi málo, musím mať náladu. Keď už, tak skôr ráno, keď sa potrebujem rýchlejšie prebudiť alebo si mám chuť zatancovať. Mám plnú hlavu obrazov a zvukov. Som veľmi citlivá na podnety okolo mňa plus mám veľmi bohatý vnútorný svet. Keď je toho naraz veľa, vyčerpáva ma to.

Čo alebo kto ťa inšpiruje?

Pre mňa sú inšpiratívni ľudia, ktorí majú čisté úmysly, dobré srdce a ktorí milujú život.

Máš nejaký obľúbený seriál? 

Nemám Netflix. Skôr si so synom ideme rozprávky ako Secret of Kells, Coco, Vajanu alebo Lajku. Pár mesiacov dozadu som si pozrela Black Mirror a menej známy Kidding s Jimom  Careym. Odporúčam.

Aké máš rada knižky?

V poslednej dobe sa skôr zameriavam na vzdelávaciu literatúru. Nedávno som prečítala Homo Sapiens od Yuvala Noaha Harariho, Umění být zdráv od Jana Vojáčka, Cesta pravého muža od Davida Deidu a práve čítam Ženy, ktoré behali s vlkmi od Clarissi Pinkoli Estés. Intenzívne ma oslovila aj Etikoterapia od Ctibora Bezděka. Páči sa mi, že je to filozofia založená na viere a morálke. Na konštruktoch, ktoré sú mi blízke.

Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostala?

Nad takýmito otázkami veľmi nerozmýšľam. Viem, že ten, kto rady dáva, zrkadlí mňa, ale hovorí o sebe, takže je to o ňom a nie o mne. Pamätám si však jednu dobrú radu, ktorú mi dala moja sestra, keď som ostala s Blažejkom sama. Mala som veľmi ťažké obdobie a ona mi povedala, že sa nemám opúšťať, ale mám prijať za vzniknutú situáciu plnú zodpovednosť. Akonáhle som to spravila, môj život sa výrazne zmenil k lepšiemu.

Na aké miesto na svete by si sa rada vrátila?

Veľmi sa mi páčilo v portugalskom Porte, konkrétne na čarovnej pláži v časti, ktorá sa volá Vila Nova de Gaia. Na nej na blízkom skalisku stála kaplnka Capela do Senhor da Pedra, odkiaľ bol krásny panoramatický výhľad na oceán.

Máš nejaký obľúbený citát?

Miluj.

Aké sú tvoje profesionálne plány do budúcnosti?

Priala by som si, aby som bola natoľko slobodná a mala toľko príležitostí, aby som vedela aplikovať svoj dar tvorby na všetko, čo mi príde na um. 😀 Raz, keď na to budem pripravená, by som chcela ilustrovať knižky, vytvárať obaly na hudobné platne a tvoriť úžitkové umenie. Jeden z mojich snov sa mi už splnil. Kreslím jedlo a spolupracujem s Jedloznačne. Je to dôkaz, že keď si niečo veľmi prajem, vyplní sa mi to.