Ak má niekto naozaj vycibrené každodenné rituály, je to Milko. Celý deň plánuje do posledného detailu. Na jeho konci do seba všetko zapadá a dáva zmysel. Ako osemnásťročný nastúpil na Vojenskú lekársku akadémiu J. E. Purkyňe v Hradci Králové. Po nežnej revolúcii z armády odišiel do civilu a stal sa z neho radový lekár bez akýchkoľvek hodností. 🙂 Jedenásť rokov pracoval ako gynekológ a neskôr sa začal venovať podnikaniu. Má nadovšetko rád svoju rodinu. Je dušou a telom športovec. A ako často hovorí, keby si mohol znova vybrať povolanie, bol by z neho architekt.

…

O koľkej vstávaš a kedy chodíš spať?

Prebúdzam sa väčšinou okolo šiestej ráno a chodím spať medzi jedenástou – dvanástou hodinou.

Čo robíš hneď po prebudení?

Chvíľu premýšľam, čo ma v daný deň čaká, pozriem si na telefóne počasie a potom prídu na rad ranné rituály. Začínam výplachom nosných dutín. Mám na to špeciálnu kanvičku z lekárne, ktorú naplním Vincentkou. Tá má vyšší obsah soli a pôsobí ako mierny dezinfekčný roztok. Vyčistím si zuby a nasleduje špeciálne dýchanie podľa metódy Wima Hofa. Je to v podstate hyperventilácia, ktorá mení pomer plynov v krvi, čo má za následok zlepšenie nálady. Slúži aj ako predpríprava na otužovanie v ľadovej vode a má zjemňovať efekt bolesti, ktorý po ponorení nastáva. To mi zaberie tak dvanásť až pätnásť minút. Tento rok som ráno zaradil aj otužovanie vzduchom.

Prečo?

Po skúsenosti z predošlých rokov mi to príde šetrnejšie, pretože ľadová voda je extrémna forma otužovania. Minulý rok som to vyhrotil a nebolo to dobré. Tento rok som nemal ani nádchu. Určite to je aj tým, že som celkovo chodil menej medzi ľudí a nosil rúško, ale otužovanie zdraviu určite pomáha. Nie je to len o boji proti infekčným chorobám, ale  o celkovom pocite. Napríklad som si všimol, že aj keď veľa športujem a športy obmieňam, nemám vôbec svalovicu, čo som ako mladší mával. Teraz aj mesiac necvičím, potom si dám tvrdý tréning v posilňovni a na druhý ani tretí deň mi nič nie je.

To je z ranných rituálov všetko?

Nie. Po dýchaní si dám vitamíny. Beriem vitamín C, niacín, D3 v kombinácii s K2, vegánsky olej s omega-3 mastnými kyselinami a manuka med. Ten má skvelé antibakteriálne účinky a mal by tlmiť behom dňa chuť na sladké. Pravidelne užívam aj probiotiká a na lačno vypijem plus mínus šesť deci vody. Potom idem na dvadsaťpäť až tridsať minút von so psami. Máme ich štyroch. 🙂 Celú zimu ich venčím v kraťasoch, tričku a kroksách. To je to spomínané otužovanie vzduchom. Potom mám mix strečingu, jogy a špeciálnych cvikov, ktoré som sa naučil na rehabilitácii, kam som dochádzal po úraze chrbtice.

Aké iné športy máš ešte rád?

Okrem ranných aktivít zvyknem športovať aj v čase obeda medzi jedenástou a jednou, podľa toho, ako mi to pracovné povinnosti dovolia a či idem do roboty, alebo pracujem z domu. Dvakrát do týždňa mám kardio. Väčšinou behám okolo osem kilometrov. Keď je lepšie počasie, tak aj korčuľujem. To mi zaberie tak hodinu. Okrem toho dvakrát do týždňa posilňujem. Cvičím s ľahkými váhami a robím veľa opakovaní. Potom sa osprchujem studenou vodou alebo idem do ľadového bazénu. Cez víkendy príležitostne bicyklujem a niekedy si zahrám golf s mojím synom. Bohužiaľ, už rok z objektívnych príčin nesnoubordujem. V zimných mesiacoch sa snažím ísť aspoň raz do sauny, čo tiež kombinujem s pobytom v ľadovej vode. Niekedy si doprajem aj vírivku a raz do týždňa mám masáž.

Čo raňajkuješ?  

Už zopár rokov nič. Predtým som mával klasické raňajky ako miešané vajíčka alebo toast s nejakou prílohou. Teraz si už pripravujem len kávu s rastlinným mliekom. Najradšej mám sójové, ktoré striedam s mandľovým. Do toho si ešte pridávam odmerku hovädzieho kolagénu a kokosového oleja, oboje od Powerlogy Slovakia. Potom ešte vypijem štvrť litra čaju. Takto vydržím až do obeda. Ten mám podľa toho, ako mi vyjde čas, väčšinou medzi dvanástou a druhou. V pondelok dodržujem už nejaký čas tekutý deň, kedy nejem, ale pijem len kávu, vodu, čaj a vývary. Večer si dám už len ľahkú polievku, zväčša špenátovú, tekvicovú alebo karfiolovú.

Čo obeduješ?

Aj po iné dni sa snažím mať obed skôr ľahší. Dávam si vietnamské Pho, bezlepkové cestoviny s paradajkovou omáčkou a kozím syrom alebo si nosím z domu do roboty boršč so zeleninou. Večeriam kokosový jogurt s bezlepkovými piškótami a trochou lesného ovocia.

Aký je tvoj ideálny deň, čo sa jedla týka?

Vyhovuje mi prerušované hladovanie. Keď som mal na raňajky vajíčka, na desiatu ovocie, potom silnejší obed, mával som okolo jednej nepríjemný útlm. Teraz sa cítim oveľa sviežejšie, čulejšie, pretože jedlo ma už toľko nezaťažuje.

Čo ti nesmie chýbať v chladničke?  

Kokosový jogurt, rastlinné mlieka, rastlinné maslo, pretože mám intoleranciu na kravský cukor – laktózu aj na kravský proteín – kazeín. To, že som vynechal zo svojho jedálnička kravské výrobky, mi naozaj zmenilo život. Cítim sa omnoho lepšie. Už napríklad vôbec nemám herpesy, ktorými som do tej doby trpel. Niekedy si dám ovčie a kozie syry, ale to naozaj len výnimočne. A ešte mi nesmú chýbať lesné plody, čučoriedky, černice, maliny a jahody. A, samozrejme, veľa zeleniny.

Aký je tvoj obľúbený recept?  

Nerád varím, ale baví ma grilovať. Najmä v lete, kedy sa dá sedieť na terase. Väčšinou grilujem pre rodinu. Pre mäsožravcov je to bio kura na pive alebo divina, pre vegetariánov a vegánov halloumi syr, beyond meat hamburger alebo beyond meat klobáska. K tomu máme veľa zeleniny a bezlepkový chlebík.

Keď už sme pri grilovaní mäsa, čo si myslíš o jedení živočíšnych produktov?  

U mňa je to celkom komplikované. Som poľovník a žijem v domácnosti, kde väčšia časť ženského osadenstva mäso z etických dôvodov neje. Ja mäso jem, aj keď sa ho v poslednej dobe snažím konzumovať menej ako doteraz a dávam si ho len občas, pri špeciálnych príležitostiach. U mňa v tom zohrávajú rolu dva dôležité faktory. Jednak cítim, že s vekom už mäsa potrebujem menej a eticky sa zamýšľam najmä nad veľkochovmi. Týranie živých bytostí mi prekáža. To je podľa mňa vec, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Tým, že poľujem, vnímam, ako človek zásadne zasiahol do prírody. V niektorých oblastiach už nie sú prirodzení predátori a keby sa regulácia zveri zo dňa na deň zrušila, zrútil by sa celý systém.

Podľa teba je poľovníctvo etické?

Z pohľadu regulácie množstva zveri to tak vnímam. Zatiaľ neexistuje iný spôsob, ako to robiť. Je to aj tradičná záležitosť. Rakúsko-Uhorsko malo veľmi silnú poľovnícku tradíciu. V podstate sa nad tým až doteraz nikto veľmi nepozastavoval. Generácia mojich detí sa na to už začína pozerať ináč. A pre mňa, možno aj vďaka nim, je to tiež otázka nejakého vyššieho mravného princípu, keď beriem život inému tvorovi. Samozrejme, že aj v rámci poľovníckeho združenia to robíme najetickejšie, ako sa dá. Skon musí byť takmer bezbolestný a rýchly. Strieľame podľa plánu chovu a lovu zveri okolo tristo kusov ročne a pri týchto množstvách sa to nie vždy podarí. Preto, keď sa zviera len poraní, musí sa čo najrýchlejšie dohľadať a dostreliť. K tomu slúžia špeciálne vycvičení poľovnícki psi.

Koľko poľovníkov robí svoju prácu naozaj s rozumom a koľko ich strieľa z pasie a nemajú problém zabiť trebárs aj zatúlaného, inak úplne mierumilovného psa?

Ťažko povedať. Určite je viacej takých, ktorí k poľovníctvu pristupujú zodpovedne a uvedomelo. Aj keď, bohužiaľ, za socializmu bola tradícia rakúsko-uhorského poľovníctva štyridsať rokov prerušená a nahradená, ako by som to nazval, ľudovým socialistickým poľovníctvom, čo tomuto odvetviu vôbec neprospelo. Pri všetkej úcte, aj ja pochádzam z poľnohospodárskej rodiny, moji starí rodičia boli poľnohospodári a jeden z dedov bol poľovník, celé sa to nepodchytilo dobre. Nechcem sa dotknúť dedinských združení, kde je poľovníkov naozaj veľa, ale nájdu sa medzi nimi všelijakí ľudia.

Akú kozmetiku používaš?

Ráno si dávam na tvár hydratačný krém, momentálne La Roche-Posay a fúzy si upravujem olejčekom od Moroccanoil. Mám krátke vlasy a už vôbec nepoužívam šampón, len si ich pri sprchovaní opláchnem čistou vodou. Úplne sa mi prestali mastiť. A mám rád sprchový olej od značky Nivea. Ten nemením už roky. Prestal som používať aj opaľovacie krémy. Tiež to prisudzujem vedľajšiemu efektu otužovania, pretože si to ničím iným neviem vysvetliť.  Predtým som sa zvykol spáliť a teraz, aj keď v lete trávim dlhší čas na skútri alebo paddleboarde, sa nespálim.

Medituješ?

V klasickom slova zmysle nie. Skôr niečo podobné zažívam pri dýchaní. Rozmýšľam pri tom o pracovných veciach, o svojich blízkych, aby boli zdraví. V hlave si utriasam program dňa, čo ma čaká a na čo sa musím sústrediť. To robím aj pri športe. Keď bežím, tak sa ukľudním a zároveň rozmýšľam. Neviem, či sa to dá nazvať meditáciou. Možno je to nejaká jej aktívna forma.

Čo ťa inšpiruje?

Moja žena. 🙂 Trúfam si povedať, že sa inšpirujeme navzájom. Ja ju v športe, ona mňa v celkovom životnom štýle a v pohľade na svet a v poslednej dobe hlavne v stravovaní. Nebyť jej, určite sa o iné ako klasické spôsoby stravovania nijak zvlášť nezaujímam. V celej mojej širokej rodine je v podstate len ona taká, a k tomu priviedla aj moje dve dcéry. Na základe toho som si dal vnútorný záväzok, že od šesťdesiatky budem aj ja minimálne vegetarián. Okrem toho mi dáva dobré tipy na knihy, vďaka nej kultivujem nielen telo, ale aj dušu. Mám aj veľa kamarátov, s ktorými športujem, tam sa inšpirujem aj od nich.

Aké knižky ťa poslednou dobou zaujali?  

Počas lockdownu som čítal celkom dosť. Rozhodne viac ako obyčajne. Zaujali ma všetky tri knihy od Yuvala Noaha Harariho, ktoré v poslednej dobe napísal. Páčili sa mi aj tituly Prečo spíme od neurovedca a odborníka na spánok Matthewa Walkera a Koniec starnutia od Davida Sinclaira. Bol som šokovaný, ako ďaleko je výskum v oblasti genetiky a starnutia. Mám rád aj oddychové knihy, napríklad cestopisy Borisa Filana. Pri nich sa navyše vždy aj od srdca zasmejem. Zaujali ma aj knihy O čom hovorím, keď hovorím o behaní od Haruki Murakamiho a Telesná výchova od Martina M. Šimečku.

Aké sú tvoje obľúbené seriály a filmy?

Mám rád akčné a dobrodružné filmy a westerny. Z režisérov obľubujem Guya Ritchieho, Quentina Tarantina a bratov Coenovcov. Z filmov sú to napríklad Slušní chlapci, Vtedy v Hollywoode a Po prečítaní spáľte. To sa vždycky pobavím. Zo seriálov je mojím aktuálnym favoritom Fauda, ktorý približuje prácu špeciálnej jednotky izraelskej armády.

Akú preferuješ hudbu?

Na súčasné pomery mám asi zvláštny vkus. Mám rád cigánsky pop. Preto som sa aj rozhodol hrať na saxofón. Inšpirovali ma k tomu dvaja saxofonisti z kapely Lomnické Čháve. Povedal som si, že už nie som najmladší a že čo chcem ešte robiť, nesmiem odkladať, aby nebolo neskoro. Doučuje ma najstarší synovec Gabko. Zažijeme pri tom veľa srandy. Páčia sa mi aj niektoré metalové, disko aj popové skladby, menej už rap. Aj keď napríklad Eminema si vždycky rád vypočujem.

Máš nejaký instagramový profil, ktorý otvoríš ako prvý?

Som na Instagrame aj na Facebooku, a vôbec si nemyslím, že sociálne médiá sú opovrhnutiahodné a zlé. Hľadám si tam veci, ktoré ma zaujímajú a inšpirujú, ako napríklad architektúra, šport a politika. Najviac sledujem Aktuality, Denník N a Sme. Smečko si dokonca kupujem a čítam spolu s Plus jeden deň aj v papierovej forme. Z mesačníkov čítam Forbes.

Akú najlepšiu a najhoršiu radu si v živote dostal?

Čo povedala babka môjho kamaráta, stará Juliška vulgárne, môj kamarát Mišo zhrnul vtipne: „Keby sa každý staral sám o seba, bolo by o všetkých postarané.“ 🙂 Iná moja kamarátka Zuzka zasa vraví, že ako ľudské bytosti sme si veľmi podobní. Máme jednu hlavu, dve ruky, dve nohy, a zároveň sme tak rozdielni. Čo je pre jedného super, je pre druhého neprijateľné. Kritizovať a presadzovať len svoje je nesprávne. To sa mi v priebehu života aj z osobných skúseností potvrdilo a ani ja si vo všeobecnosti nenechávam až tak radiť. Nemám napríklad rád, keď mi niekto kibicuje do výchovy detí. To je pre mňa veľmi citlivá záležitosť.

Aký je tvoj obľúbený citát?

„Že nedostanete vždy, čo chcete, je niekedy obrovské šťastie.“ – Dalajláma

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Život je vratký a nejaké dlhodobé plány si preto nerobím. Mal som pred pár rokmi vážny úraz na štvorkolke a už som tu vôbec nemusel byť. Čo sa týka zdravého životného štýlu, som spokojný. Chcem smerovať k vegetariánstvu a neskôr možno aj k vegánstvu. Bolo by fajn sa rekreačne vrátiť k wakeboardingu, ktorý som kvôli úrazu dlho nerobil, možno aj za skútrom. Plánujem tráviť viac času pri mori, viacej cestovať a spoznávať iné kúty sveta. Som aj rodinný typ, preto sa chcem v budúcnosti venovať vnúčatám. Jednu vnučku, Emilku, už mám a na ďalšie sa teším. Od každého trochu a všetkého s mierou. 🙂